Welcome to Canada !

Ahojki, Hey, Salut!
Tim co uz boli trosku nedockavi sa ospravedlnujem, ale skor to naozaj neslo. Nie ze by v Kanade nebol internet, ako si uz poniektori zacali mysliet, no cloveku trosku trva kym sa usadi a da si veci do poriadku, obzvlas mne :). Nuz podme po poriadku...vitajte v Kanade!

Cesta
Bola narocna, sice si niekedy poviete, ha priamy let to bude super. No v skutocnosti vam to zas az tak vela casu neusetri. Cesta z mojej domacej viesky na letisko vo Viedni trvala cca 4,5h, potom 2,5h cakanie na letisku, skoro 10 v lietadle a tu si dovolim odbocit :). Lietadlo spolocnosti OS doplnalo bulharsky let do Kanady, takze sice BOEING 767/300 ale naozaj historicky model z 80 rokov, s vypadavajucimi telkami v strede a nasekanymi sedackami jedna vedla druhej. Podla vone salajucej z interieru, odhadujem ze casto s nim lietali do Indie :). No nic povedal som si, ze to nejako vydrzim, hlavne nech doletime kam mame. Moju nedvoveru v lietadlo trochu uspesne oslaboval gurmansky zazitok z jedla, ktore bolo ponukane na palube. Po 5 hodinach som to uz nevydrzal a vydal sa na prechadzku po lietadle, ktoru som mal v plane zakoncit navstevou WC. Kedze slo o starsi model dvere na WC uz boli v znacne rozsypanom stave. No moj timing bol presny, nemohol som si dovolit zavahat a preto sa pre istotu pytam cestou letusky ci idem spravne. Ona kyvne ok. Na dverach je volno. Ja vchadzam. No na moje prekvapenie po otvoreni dveri narazam na nemecky hovoriaceho turistu, ktory sa prave snazi dokoncit svoje dielo. Tazko na to nieco povedat... letuska dostala zachvat smiechu, ktory sa snazila potlacit profesionalnym vyrazom. Zavrel som teda dvere kabinky a cakal. Pan ktory sa ledva vtesnal do WC kabinky na mna pri odchode hodil nevrly pohlad za narusene sukromie a nieco si zamrmlal... huraa konecne volno, ostatne mi bolo jedno:). Let inac prebiehal v poriadku a kedze som sedel pri okne (a to sa nechvalim len konstatujem), mal som to stastie, ze som videl Island, Gronsko a zamrznutu pustatinu kanadskeho pobrezia. Preto by som sa rad o tieto pohlady podelil. Koho bavia viacej obrazky ako moje blaboly, tak viac najde casom v mojom picasa albume (vid link pravo). No vratme sa zas k cestovaniu. Pristali sme v Toronte okolo 15:16 miestneho casu. Pocasie vypadalo akoby pocas zimy prisla jesen, zamracene hlmla, kde tu snehove fliacky a relativne teplo. Pasova a imigracna kontrola prebehla neocakavane hladko a tak som sa sunul hladat autobus do Kingstonu. Kym som sa zorientoval presiel nejaky cas no aj tak som sa este tesil zo 4h stravenych na letisku. Bus som cakal slusny, pretoze za 56 $ by si clovek prial trosku pohodlia, no musim otvorene skonstatovat, ze CoachCanada ktorym som sa viezol pripominal skor slavny vozovy park z 80 rokov, kde sa moje nohy akosi nemohli vtesnat medzi sedacky. Do Kingstonu sme dorazili o cosi skor (cca 3 namiesto 3:30) a tak som sa zlozil pri autobusovom terminale a cakal na svoj uvitaci vybor. No kedze s mojimi kamosmi je dohoda narocna, moje ocakavanie sa nenaplnalo a ostal som tam vysiet so vsetkymi batohmi o 11p.m. pri citelne chladnejsom pocasi ako v Toronte, cca -15C sam. Nikde nikto. Nastastie cez ulicu bola Thorton's cafe a tak som sa po 1h cakania pobral aspon do tepla. Cakam... Cakam....Az ma to cakanie prestalo bavit, zacal som premyslat ze si za 10 minut zoberiem taxik a pojdem do hotela. Preslo ani nie 5 a objavili sa dvaja typci pobehujuci chaoticky po okoli autobusoveho terminalu. Uz mi v tej chvili bolo jasne, ze su to moji dvaja @cers :). Welcome to Kingston in AIESEC Queen's! Rozprostreli akysi transparent a zacali volaco pokrikovat. V tej chvilke mi to bolo jedno lebo som aj tak nerozumel a bol som stastny, ze sme sa nasli konecne :). Ludkovia su to naozaj mili, cestu sme zakoncili spolocne v studentskom pube pri pohari Molson Canadian... co sa tvari ako pivo (kanadske vyrobene v amerike)...ale pre ceskych bratov mozem potvrdit ze sa len tvari :). Nasledovalo ubytovanie kolo 2h rannej, pan domaci nevypadal nadsene, sprcha a konecne .... spaaanooook.