Culture Show 2008

A mame tu dalsi piatkovy vecer, tentokrat sme sa dohodli s Chandou a Renitou, ze navstivime Culture Show 2008 organizovanu studentmi univerzity Queen's. Malo ist o nieco podobne ako mame v AIESECu Global Village az na to, ze tu neslo o papu len o vystupenia a prezentaciu krajin, ktore su zastupene na univerzite.

Program bol bohaty a tak sme sa az na niektore vynimky nenudili. Pre mna bolo zaujimave hlavne vystupenie bubenikov, velmi podobne tym zo "Zahrady" a potom indicke tanceky a break-dance v kombinaci s hip-hop, na zaver boli uzasne bojovnicky Kung-Fu, niekolkonasobne vytazky vo svojej discipline. Respekt naozaj.

Co sa tyka publika, fakt medzinarodne, vacsinou pozostavalo zo zahranicnych studakov, zaregistroval som polske zastupenie no ceske alebo slovenske veru nikde. Vela Indov a inych aziatov, potom z Karibiku, a par ludkov z Europy, prevazne zapadnej casti.

Organizacne to mali zvladnute slusne az na tu papu, to tam chybalo a niektore prezentacie mi prisli hodne imitacne :). Ale celkovo to bol pekny kulturny zazitok! Vsak to netreba myslim komentovat a radsej si pozrite videa ;).


Videos: Welcome to Culture Show 2008!



Drums part




Meregue, Salsa part

Respekt, toto sa raz naucim tiez :)


Mode show


Indian dance

and I like this song http://fr.youtube.com/watch?v=ZNz-O1Dgdic
and also these girls were better than original :)

Break dance/Hip hop




Hands/Legs dance


Chinese dance something s vejarikmi :)


Kung Fu - Matrix theme


Vianoceeeeee!

CMC floorball

A mame to tu, team-buldingova akcia CMC. 4 timy Zeleni,cerveni,cierni a modri. Ja som v ciernom. Zapasy su naplanovane 2h pm v halovom komplexe Queen's university. Pomalicky sa zliezame... rozcvicujeme... a ide sa na vec!

Prvy hrame so zelenymi s ktorymi remizujeme, druhy zapas modri, deklasovani rozdielom triedy, ups cerveni ... dostavame nakladacku. V porovnavani s vysledkami ostatnych by sme sa vsak stale mali dostat do finale... trpneme a cakame na vysledok zelenych. Ajaj skore mame rovnake, rozhoduju goly ... ajaj zeleni maju o jeden viac, safris ... to je smola ... doprcic ... ja sa na to ... no nic mali sme hrat lepsie, a tak nam nezostava len hrat o 3/4 miesto, to bola viac menej exhibicia pretoze sme zas deklasovali modrych. 3 miesto nie je az take zle, ale ked si predstavim ze sme prisli o moznost odvety s cervenymi ...este dnes mam z toho nervy :).

Sportu zdar !!!

Videos:

Calabogie peaks

Pocasie: -10C, jasno a tak sme sa s vychadzajucim slnieckom vydali na nedelny lyziarsky vylet vylet do strediska Calabogie peaks vzdialeneho asi 2h cesty. Zostava Ja, Tiffany a Marco.

Cesticka na najblizsi kopec na okoli ubehla podla nasich mapovych schopnosti. Krajinka po ceste bola carovna ... taky typicky Kanadsky vidiek... nikde nikto. Do ciela sme dorazili v slusnom case aj vdaka jazdeckym schopnostiam Marca, ktory vacsinou "respektoval" miestne rychlostne obmedzenia :).

A sme tu Calabooooogieee !!! Kopec vysoky 386m vypadal vcelku majestatne :) a tak sme sa pustili smerom do Action Centra pre listky, instruktora a vybavenie. Vsetko prebiehalo ok, az na instruktora, ktoreho sme dostali az na 14h poobede. Kedze bolo jedenast, samozrejme ze sme nevydrzali a zobrali svoje snowboardy na kopec. Uz pri dostavani sa na lanovku bol mensi problem s tym ze sme zablokovali cely rad kvoli mojej zle zapnutej topanke a museli sme z radu von a ist znovu :). Uff, konecne sme nasadli na lanovku ... kym sedim vsetko vypada ruzovo, no nic netrva vecne a co chvila budeme vystupovat. Tak a tohto sa naozaj bojim ... vobec netusim jak, no snad sa volako vysypem. Ako vravim aj tak bolo, doslova som sa aj s Tiff vysypal zo sedacky a skoncil rozplacnuty 4 metre obdalec. Na prve vystupovanie vcelku dobre nie ? :).

No pred nami stala vacsia uloha... zliezt dany kopec na doske ktora mi zacinala pripominat mucednicky nastroj. Uff tak sa pomalicky posuvame, po kazdych 2ch metroch nasleduje pad... vstanem... pad... vstanem... pad, kedysi mi niekto tvrdil ze snowboard je jednoduchsi ako lyzovanie... tak mozem zopovedne prehlasit ze to je pekna blbost, pokial uz nejake to lyzovanie na klasickych lyziach mate v krvi. No nevadi sme tu aby sme sa to naucili ... tak sup sup vstavat a vymotat sa z toho lesa zas na zjazdovku! Po cca hodine sme sa dostali dole :).

Toto sa opakovalo po kratkej prestavke este raz a hned bolo 14h a my sme sa uz tesili na nasho instruktora. Mladik cca o 5rokov mladsi jak ja si nas zobral pod taktovku a musim uznat, ze nebyt jeho tak na to naozaj nepridem :). Usetril mi mnozstvo nasledujucich padov. Dakujem.

Potom sme skusili zliezt kopec este 3x a pomalicky sme sa zlepsovali, ani vystup z lanovky uz nekoncil vzdy padom :). No bude treba este vela vela treningu. Na zaver sme sa zliezli s Marcom, ktory lyzoval na klasickych lyziach a zmoreni ale stastni z krasneho dna sa vydali na cesticku domov.

Jeden z mojich najkrajsich zimnych zazitkov, papa Calabooogie, snad sa este uvidime !!!

Fakty:
Listok na den + Vybavenie + 1h-Instruktor = 66$ so zlavou
Prevadzka od 9 - 16h
2 sedackove lanovky, jeden pas

Link:
http://www.calabogie.com/pages/winter-fun.php

The Keg - CMC party

A mame tu dalsi piatkovy vecer, tentokrat nas caka uz dlho vopred naplanovana vecera v The Keg restaurant. Podla mojich informacii by malo ist o ciste steakovu restiku, nie lacnu, z coho som mal trosku obavy, kedze vyplata este daleko a financie z domu uz pomali dosli. Nuz, ale raz treba vyskusat nech to stoji co to stoji a teraz je ta chvilka, tak podme zas papat :).

Prisiel som presne na 19h, nikde nikto .... Hmmm mozna je v meste este nejaka ina The Keg restika, spytal som preto hostesky ci existuje nejaka rezervacia na meno Tiffany, na co som dostal odpoved, ze som vazne prvy, ok tak som spravne :). Volam Tiff. kde sa flakaju ... 2 minuty a uz su tu ... a tak si sedim pri nadherne upravenom stole a cakam. Casnici sa idu potrhat a kazdu chvilku dolievaju vodu s ladom. Aaaaa uz su tu ! Ostatna osadka CMC. Dostavame menu. Menu je pre mna decision problem (ti co ma poznaju vedia o com septam). Preto si nechavam poradit od Owaina, ktory v The Keg brigadoval pocas jeho studii v Toronte. A mam ... Ceasar salat, Rib steak s opekanym zemiakom plnenym zemiakovou kasou, sampionmi a obalovanou osmahnutou cibulkou a ako zakusok (aby som mohol porovnavat) Creme Brulee. Hotovo objednane... debata pri stole sa zvrtla na kto,co, kde, ako .... a tak, skor pocuvam ako by som nieco produkoval :).

A je to tu ... prvy prisiel chleba s maslom ... co sa tu tradicne dava pred jedlom v kazdej lepsej restike. Za nim nasleduje salat ... slusny, aj by som sa z neho najedol. Wow a toto je co ? Cez akoro polku taniera sa na mna skeri asi 1,5cm hruby medium rare urobeny steak. Tak toto som naozaj necakal. To ten salat som asi prepiskol ... toto zjest tak ma rozpuci. To je tolko masa ako zjem za cely tyzden. No nic co sme si pbjednali to si aj zjezdme ... tak sup sa do toho! Papame... apame... dzgame sa... cpeme posledne kusky. Jak tak kukam kolo seba spolocne s Lise sme posledni. No a to nas este caka jedna mnamka. Tak to uz vazne neviem, kde ulozim, zeby do hlavy? Lise sa hned potesila, pretoze nie je nic lepsie ako Creme Brulee... a viac Creme Brulee :). Takze po mojom usili, ktore skoncilo v polke mnamky som zvysok uspense odovzdal Lise. Ufff... tak som sa uz davno nedopchal, pardon za vyraz, ale vstavat s takym plnym zaludkom nie je vobec jednoduche, clovek musi opatrne aby investicia nevysla na zmar :).

Papa vysla na hviezdnych 52$. Sak raz v zivote mozme byt aj hriesni nie ? :). Tym sa zmenil rebricek poplatkov v restauracnych zariadeniach a jednoznacne vitazi (aj kvalitou jedla) The Keg!

Party vsak pokracovala, po uzasnej veceri sa rozhodli ist do karaoke baru v Olympic harbour. Par minut cesty taxikom/autom od centra. Nebol som si celkom isty tymto napadom, ale zaujem vidiet spievat Lise a spol ako sa pri tom bavi mi nedal moznost vahat ci sa pridam alebo nie. Kedze nikto nechcel ist z Marcom po jeho 3ch pivach, jedini ktori sme mu v tej chumelenici verili som bol ja a Craig. Dosli sme v poriadku. Uz pri vchode sme sa stretli z ostatnou osadkou CMC, ktora nebola s nami na veceri. A tak sme sa pridali, popijali Stella Artois s Marcom a kecali... Lise si medzi tym vypisala jej listok s pesnickou, ktoru bude prezentovat. Cakame ... spevaci sa striedaju, v pozadi sa premieta vecerny zapas Toronta s New Jersey, ludia tancuju, ini sa bavia... idylka. A je to tu Lise a Sue idu na stage spievat "Labamba". No zazitok! Este ze som to nahral :). 1:30h pomaly zatvaraju, musime sa zbalit a presunut sa inam. Jedine zariadenia, ktore najdete otvorene o tomto case su diskoteky, ale kvoli zakonu tiez len do max 2:30h a tak sa presuvame do Roxx. Obchadzame vyhazdovacov, kupujeme dalsie pivco za 5$ a hopsa tancovat :). Zazitok na n-tu, bohuzial a teraz aj nastastie bez videa.

2:30 muzika konci, zazli svetla, odchadzame s davom ludi, lucime sa, dakujeme, papa a DN !

Link:
http://en.kegsteakhouse.com/home

Vecera v Le Chien Noir

A mame tu koniec vikendu, dnes vynimocne s vecerou v nobl restike s mojim domacim sefom a jeho suitou z Pan Chancha co je tiez restika, pekaren a vsetko na co si spomeniete v suvislosti s jedlom.

Prave dany vikend prebiehala akcia, kde si zakaznici mozu dat vecerne menu za polovicu normalnej ceny. Takyto gastronomicky zazitok som si nemohol nechat ujst a tak som prijal pozvanie na zatial moju najdrahsiu veceru, pocas mojho pobytu v tejto nadhernej zmrzline :).

Na nedelne vecerne menu do tejto restauracie bolo nutne sa aspon trosku slusnejsie obliect, takze som vyuzil moj oblek :). Menu pozostavalo z miestneho cerveneho akostneho vina (cabernet -franc zo Sandbanks), ceasar salatu (normalny salat s citronom, opecenym chlebikom, bylinkami, a dresingom), rebierkami so zemiakovou kasou a bylinkami (velmi na jemno urobene, no v podstate strava ako doma :), nic specialne) a na zaver bol Creme Brulee (co je nieco ako vanilkovy krem (podobny pudingu) na vrchu s karamelizovanym cukrom, mnamka fakt). Celkova bilancia tohto gastronomickeho cuda vysla na 32$.

Kedze som mal okolo seba fundovanych kucharov mozem si dovolit male hodnotenie, ktore je celkovo na urovni 6 z 10. Restika u mna nicim nevynikla. Musle, ktore podavali boli stare a museli sme poziadat o vymenu za nove, pokial sa niekto nechcel otravit . Celkovo bolo ale jedlo chutne, ako doma :). Obsluha v poriadku, ceny prehnane.

Pape zdar!

Prehliadka K-Rock Centre

Piatkovy vecer je tu, vonku ako uz tradicne snezi a mrzne ... pozornost celeho Kingstonu sa sustredi na jediny objekt v meste a to novu vseucelovu sportovu halu K-Rock centre. Dnes je moznost vyskusat ladovu plochu, kde sa budu prehanat hokejisti pocas sobotnajsieho zapasu. Tak sup sa na prehliadku!

Z povonych 8 ludi sme sa boli schopni stretnut len dvaja :) a to Chanda a ja. Kedze Hilbertovi som spomenul, ze je dnes moznost prehiadky haly, hned sa pridal ... takze sa nas pocet v bande zvysil na 3. :)

Hala je to krasna , velka, 5700 miest na sedenie. Pre Kingston tak akurat. Sklada sa z troch podlazi, pricom prve dva su pre nas a posledne je pre smotanku, kde maju za rocny prenajom niekolko tis $ moznost sediet v samostatnych, plne vybavenych boxoch s uzasnym vyhladom. Dobre na dnesnej akcii je, ze sa tam dostaneme aj my, hoci bez tucnej penazenky :).

Preskumali sme sme tak vsetky zakutia noveho centra a kedze ja jediny som mal korcule, nedalo mi aby som ich nevyskusal na standardne mensom klzisku ako sme zvyknuti u nas :). Chanda sa vie tiez korculovat, ale jej kamaratka akosi nevratila korcule... :(. Na dnesny den bolo potrebne zakupit rezervaciu na korculiarsku plochu, pretoze kapacita nie je nafukovacia vsakze... Ja som ziadnu nemal, no vzhladom na pokrocilu casovu dobu ma ako jedineho bez listka predsa len pustili. Wow... clovek sa citi ako keby siel hrat NHL (samozrejme je to blbost, ale predstava je to mila). Lad bol o poznanie kvalitnejsi ako ten, kde sa chodime korculovat von a som si uvedomil aj poniektore vyhody indoor korculovania (nesnezi, nefuka, nie je -20C, nos vam nejse odpadnut, prsty neprimrzaju o cepel korculi pri skladani a pod... ).

Nasu prehliadku sme zakoncili posedenim v Hortons cafe, pri pollitri horuceho cappuccina. Nova arena je naozaj pekna, snad sa v nej dockame aj nejakeho pekneho kulturneho zazitku :).

Link:
http://www.kingstonrsec.com/

Ottawa Winterlude - radost zo snehu a ladu

Moj prvy vikendovy vylet do hlavneho mesta Kanady na najvacsi zimny festival v krajine.

Pocasie jasno, bezvetrie, teplota -17C, slubovala uzasny zazitok.
Odchod bol o 9h rannej spred Goodes hall, kde sa zisla hrstka asi 40 studentov z roznych krajin sveta. Ja som si samozrejme ako vzdy daval na cas a prisiel som predposleny k busu CC(CouchCanada) cca 5 minut pred odchodom. Organizatori uz mali jasno pretoze sa mi snazili dovolat uz asi 10 minut, co som uspesne ignoroval pocas behu na campus :). No prisiel som presne, dokonca o cosi skorej, takze stresovat nemalo zmysel.
Hned v buse som stretol Chandu, kamosku z bowlingu a party predoslej noci. To bola moja spasa, pretoze organizacne som na tento vylet nebol absolutne pripraveny. Cesta trvala cca 2,5h a nasa skupinka okolo Chandy (Ja, Wenyan-France/Hong Kong, Renita-Kanada/Indonezia, miestny-Jim-Kanada/Polsko) sa uspesne vymotala za poznavanim Ottawy. Po vydatnom obede v Scotish pube sme presli okruh okolo trznice, parlamentu, Rideau kanala (7,8km korculiarskej plochy), park ladovych sosiek (Confederation park), potom cez most do statu Quebec (Ottawa lezi v dvoch statoch) na druhu cast exhibicie snehovych soch (Jac-Cartier park) doplnenych o rozne klzacky a ostatne zaujimave astrakcie pre deturence a dospelych, velke deturence :). Svoju put sme zakoncili znova na Rideau kanali, kde sme si chceli pozicat korcule, no vzhladom na rady v pozicovniach, by sme to casovo nezvladli ani za hodku a preto sme skoncili u Beaver tails (placka posypana cukrom a skoricou-mnamka, existuje aj slana verzia). Trosku ma to mrzelo, pretoze to je naozaj uzasna moznost, korculovat po hlavnom meste. No na druhej strane som mal uz v nohach x nadernych kilometrov, ktore si pytali odpocinok. Nase putovanie sme preto zakoncili malou prechadzkou po kanali a u Timothy's cafe (moje pollitrove cappuchino), z ktoreho cerpam energiu aj pri pisani tohto clanku :). Celu cestu v buse sme prekecali a kukuckovali sme na fotocky, ktore pre priazen pocasia naozaj stali za to, ved posudte sami :). Kanal je otvoreny do polovice marca, tak uvidime ...

Vylet organizovala QUIC (Queen's University International Centre) za 35$ (celkove naklady boli cca 60$) a moja vdaka patri Tiffany z CMC, bez ktorej by som tuto moznost prepasol. Lucke za link, naozaj to stalo za to!

Official festival website:
http://www.winterlude.gc.ca

Videos:

Valentine's day

patri k jednym z najvacsich sviatkov slavenych v Kanade. Rozdavaju sa srdiecka, posielaju sa pohladnice, priania blizkym a priatelom, v praci sa organizuju rozne spolocne posedenia a jedno take sme mali aj my ...

Konkretne slo o obedny potluck celeho CMC, co znamena, ze kazdy si priniesol svoje oblubene jedielko a prezentoval ho ostatnym na ochutnavku. Taky pestry obed sa malokedy podari :). Od prekrasnych vytvorov Taj Mahalu na melone po kulinarske cokoladove speciality. Naozaj ochutnavka a obed ako sa patri. K tomu prebieha sutaz o najkrajsie jedlo, najlepsie chili a najlepsie jedlo vobec ...
Ja som sa prezentoval tradicnou harulou a mal som veru obavy ci sa to vobec zje, taka nezdravost :). No nakoniec bola fuc este skor ako som sa dostal na radu ja s mojim tanierikom a to som toho neurobil malo ... zrejme zvedavost spravila svoje a ti co mali to stastie ochutnat, sa tvarili spokojne, z coho som mal radost.
Ja som sa nacpaval vsetkym moznym a este som dostal aj vysluzku zakuskov domov. Cim som potesil mojich spolubyvajucich :).
Obed trval do 14 a sup sa znovu do prace na druhu stranu mesta. Bola to moja prva spolocna akcia vramci CMC a musim uznat ze to bolo fajn. Clovek sa dobre najedol, porozpraval, zoznamil trochu s kolegami pracujucimi na opacnej strane mesta a zabudol na ine problemy... ;)

Pape zdar!

Video:

Prve dva tyzdne a par faktov

Dnes sa mi to zda ako vcera, ale je fakt ze uz su to dva tyzdne co som v tejto nadherne zamrnutej krajine :). Wow to leti... za tu chvilku sa stalo tolko udalosti, ze ani neviem kde zacat. Snad dlzim zopar faktov na uvod a moj pohlad na veci po prvych 2ch tyzdnoch :).

Ludia
su rozdielni, rovnako ako u nas. Z mojho pohladu sa mi zatial zdaju priatelski a otvoreni, hoci isty kanadsky patriotizmus je vidiet. Prirovnal by som ich mentalitu podobnu tej nasej :). Velmi mili ludkovia, aspon tu v Kingstone.
Co je naozaj uzasne je, ze tu mozte najst ludkov z celeho sveta, najviac asi Cinanov, Vietnamcov, Indov, Korejcov, Indonezanov a potom ludkov z Europy, Afriky, Australie, latinskej Ameriky... naozaj multikulturalna spolocnost, dokonca sa mi zda, ze podstatne viac ako v USA, co je velmi, velmi zaujimave.

AIESEC Queen's
toto su ludkovia, ktorym vdacim, ze som v tejto nadhernej casti nasej planetky a naozaj si zasluzia podakovanie za ich snahu pomoct. Pomohli mi hlavne s byvanim, no taktiez im vdacim za nadherny zazitok z regionalnej konferencie a nedavny bowling. Takze naozaj sa staraju, aspon vramci ich casovych moznosti, hlavne Mark co je tunajsi LCP, jemu patri moja osobna vdaka, lebo bez neho by som tu vazne nebol a bol by som podstatne viac strateny v prvych dnoch.

Ubytovanie
je velmi slusne, moja izbicka pripomina sice malu jaskynku, pretoze nema okna, ale na druhej strane nie je az taka mala (3x4m cca) a platim za nu iba 400$ co je na tunajsie pomery naozaj lacne (studentske izby na Queen's campuse stoja cca 700$). Okrem mna byvaju v spolocnom apartmane este 3 ja ludia. Majitel a prenajimatel a pastry-kuchar Hilbert (50), kuchar Kagy (16) a sikmooky scientist Steve (cca 30+), ktoreho ale casto nevidam. Zvycajne sa stretavame v spolocenskej miestnosti alebo v kuchyni pri labuznickych ochutnavkach roznych pokrmov a zakuskov, co je naozaj super. K spolunazivaniu mozem dodat, ze sme vcelku fajn zostava. Trosku ma prekvapilo, ked mi druhy tyzden z chladnicky zmizol 2l dzus a flaska piva. No veci sme vyriesili (konkretne Hilbert s Kagym) a uz je vsetko na poriadku.
Fotocky su uz ako tradicne k dispozicii v picasa albume, kto sa chce pokochat viktorianskou architekturou. Domceky su tu inak velmi podobne. Male, utulne a s vezickami :).

Strava
je velmi podobna nasej europskej, tj. francuzskej. Zaujimave su dve veci. Prva je, ze tu najdete potraviny z celeho sveta v podstatne rozmanitejsom vybere ako u nas. Co je pre mna maly raj a tym padom moju vyplatu minam na stravu, co je naozaj gurmansky zazitok :). Druha zaujimava vec je alkohol. V state Ontario platia zakony, ktore zakazuju volny predaj alkoholu a mozte si ho zakupit len v specializovanych obchodoch (LCBO, Beer store). Vacsinou potrebujete ID ak vyzerate mlado a alkohol je vam k dispozicii od 19 rokov ak sa nemylim. Ceny su adekvatne k ich platom, takze nejake prepocitavanie nema zmysel, ak nechcete aby vam vlasy stali dupkom. Zavisi od potravin, niektore sa daju kupit za ceny ako u nas napriklad dzus, ostatne zvycajne 2x, 3x az 4x drahsie. Alkohol 2x az 3x. Jedlo v restauracii od 8 do ... $ cca, no v priemere za 8-15$ dostanete slusne jedlo z ktoreho sa najete. V campuse od 5-8$ take rychle take-away food, co si zvycajne kupujem na obed do prace.

Doprava
Dopravu v Kingstone (miestnu) som zatial nevyuzil, takze doplnim casom. Do prace to zatial zvladam za 15 minut peso. Vseobecne ale plati, ze s CoachCanada sa dostanete vselikde busom a vlaky su sice o cosi drahsie ale urcite pohodlnejsie. Zatial som vyuzil spojenie CC Toronto-Kingston co ma vyslo na 56$, 3h cesty.

Pocasie
Vyslovene kanadske polarne, vdaka za donutenie k bunde mamca :). Strieda sa tu snehova vichrica, vichrica, ladovy dazd, dazd, teploty od +5 do -22. Takze naozaj sa clovek nenudi a zaujimave je ze vsetko sa dokaze zmenit za jeden den. Rano vam napadne pol metra snehu, na obed prsi, podvecer padaju ladove zrna, a v noci udrie mraz, ze rano nikto nejde radsej ani do prace :). Snehu je tu pozehnane, cca 50cm ... co je pre tuto oblast nezvyk, pretoze za posledne dva tyzdne napadlo viac zrazok ako za celu minulorocnu zimu. Pritom aj mrazy boli velmi silne spojene so silnym vetrom co vytvarali podmienky pre -30C na pocit. Kommercna odbocka: Mal som tu cest testovat v tychto extremnych podmienkach fotak a baterky posli behom 5 minut, vobec sa divim ze slo fotit, display robil zaujimave ukazy, prsty som rozmrazoval naslednych 15 minut, nastastie bez nasledkov.

Praca
pre CMC Microsystems je zatial trosku chaoticka, pretoze vo firme maju toho vela, nic nestihaju a chyba im lepsi plan co a kedy treba robit (PS: toto bude managerska pozicia pre Vaska), takze vsetko meska. Zatial si vsak nikto nenasiel cas ma zapojit do nejakeho serioznejsieho projektu, tak pomaham nasej hlavnej programatorke s php funkciami, integraciou VoIP do Salesforce a takymi malickostami ako je supis moznosti ukrytia email adresy pred spam robotmi a pritom ponechat moznost jej zobrazenia v prehliadaci...co je vcelku zaujimave. Moja posledna uloha je zistit moznosti parsovania PDF a vytahanie informaci z tohto typu dokumentu. Co bude asi o hodne zlozitejsi oriesok ... ma s tym niekto skusenosti ? :) Snazim sa teda moc nesklamat a v podstate sa s tymito ulohami zaroven ucim stale nove veci co je velmi prinostne. Uz len zorientovat sa v tom ich chaotickom systeme bola narocna uloha a stale si myslim, ze som relativne mimo, pretoze nik nema cas na nejake vysvetlovanie :). Uvidime co dalej, budem priebezne doplnat v sekcii praca.

Ludia v praci su inak mili, az na vynimky ...ale to je asi vsade rovnako. Pracujeme priemerne 7-8h denne, zvycajne si dame prestavku na obed cca 1h, ktoru stravime spolu v zasadacke a zjeme si bud co sme si priniesli z domu alebo co si kupime pocas prestavky v campuse. Pracovna doba je cca od 8-9h rannej do 15-17h vecernej. Co mi vyhovuje. Cesta do prace na campus Caruther's hall trva cca 10-15 minut , podla toho ci je pol metra snehu, cisty lad alebo vichrica.

Anglictina v praci je zatial trosku srandovna lebo moje vyjadrovacie schopnosti su zatial ... takze ked je zle skoncim pri OK a sirokom americkom usmeve co som si natrenoval v USA :). No snazim sa zapajat aspon v ramci moznosti.

Social life
Zatial tu na pivo s kym chodit moc nemam veru, no pomalicky si nachadzam ludkov s ktorymi sa da ist na vylet alebo do klubu :).
Studenti zvycajne chodia do LCBO kvoli pre drinking, pretoze alkohol v klube alebo bare je naozaj drahy a potom sa vydavaju na bowling, do klubu na diskoteku, do baru na pokec alebo len tak zostanu vo svojich viktorianskych budkach a kecaju a popijaju, co ma nesporne svoje caro, hlavne ked su z rozlicnych krajin :).

Kingston facts:
http://www.cityofkingston.ca/
http://tourism.kingstoncanada.com/index.asp

Kingston videos:

Feb Fest 2008

Je najvacsie zimne podujatie v Kingstone.
Ide o akusi zmes hokejovych zapasov, kde mozte vidiet hrat veteranov NHL, niekdajsie skutocne hviezdy zamorskej ligy, trofeje NHL na radnici, koncert miestnej skupiny a neposlednom rade si z chuti zakorculovat zdarma. Cela udalost prebiehala na hlavnom namesti (Market square), od stredy do nedele, s kulisou radnice.

Ja som sa s s polu s Hilbertom vybral na Feb Fest v sobotu, pocasie zas ukazalo ze "neni kazdy den posviceni", no aj tak to stalo za to sledovat veteranov ako si lamu svoje kosti pre zabavu umrznuteho zasnezeneho publika :). Radnica bola velmi zaujimava, jednak samotna budova zvnutra i zvonku a jednak vystavene trofeje NHL. Okrem ineho prebiehala sutaz v postaveni najlepsej sochy zo snehu pre deti a najlepsiu sochu z ladu. Vysledky mozte vidiet na fotockach.

Musim uznat ze to bol konecne oddychovo-kulturne straveny vikend po predchadzajucom psycho vikende na AIESEC OQ 2008 :)

Video:
.

AIESEC OQ 2008

AIESEC Ontario /Quebec 2008.
Konferencia vsetkych pobociek oboch statov Kanady v Kingstone.






Piatok
Hned treti den mojho pobytu v Kingstone ma cakala jedna z najvacsich AIESEC akcii v Kanade, vacsia je snad uz len narodna v Toronte :). Zacalo sa to vsetko nevinne v piatok popoludni uvodnou plenarkou, ktoru som vsak tradicne zmeskal, lebo som pomahal este dovybavovat veci na sobotu pre leadership kurzy a cvicenia. Konferencia mala trvat tri dni a tak bolo treba doplnit este kadejake zasoby. Ked sa nam podarilo pozhanat vsetky potrebne veci odobrali sme sa kazdy do svojej izby v zabookovanom hoteli (nedaleko miesta kde byvam), kde sme mali prespat dve noci ako ostatni delegati. Mne sa to moc nepozdavalo pretoze platit za ubytovanie v hoteli ked byvam 100 vedla mi nedavalo zmysel. Ale nevadi, nahlasili sme sa teda, povedal som si ze aspon kuknem ako vypada hotelova izba ked som uz tu :). Ako tradicne nas rozhadzali po roznych zamiesanych skupinkach a tak som mal na mojej izbe, kde boli dve postele vcelku velku sancu, ze stretnem niekoho z Quebecu. Nasiel som tam vsak len akysi pohodeny kabat ... a tak som sa siel s pocitom, ze sme asi len dvaja popytat ostatnych kam to ideme vecer ... vecer sa zacal spolocenskou degustaciou AIESECu Queen's roznych liehovin na hotelovej izbe bvalej LCP Megane (Toronto). Moje vytuzene pivo samozrejme zostalo zabudnute v AIESEC office na univerzitnom campuse. Nic to vsak, Markova vynimocna ovocna zmes s Bacardi ho uspesne nahradila. Potom sme sa vybrali do nedalekeho Supper (Joy) clubu, kde bola naplanovana akcia. Klub bol sice nedaleko, ale mozno som zabudol spomenut v uvode, ze ten den bola v Kingstone najvacsia snehova kalamita za posledne roky a napadalo zhruba pol metra snehu. Takze si asi viete predstavit ako niektori v teniskach a inych spolocenskych topankach sa po kolena brodia zasnezenym chodnikom na diskoteku :). Uz pri vstupe sa mi pacil pristup vyhadzovaca, ktory od kazdeho pytal ID, aby v tej tme zistil ci je dotycnej/mu nad 19. Pri pohlade na moj vodicak sa tvaril velmi fundovane hoci si ho prezeral z uplne z opacnej strany ako boli moje udaje ... no auticka nakreslene na zadnej strane zrejme zabrali a s hrdym vyrazom v tvari mi ho vratil a pustil ma dnu. Vstup bol zdarma ked ste povedali ze ste z AIESECu, akurat odlozenie kabata stalo 5$, ale radsej neprepocitavajme. Wow... kde to som, zo vsetkych stran pocujem techno-music, nad tanecnou plochou sa potia traja didzeji, jeden to kazi tomu druhemu a ten druhy zas tretiemu, no naozaj exluzivny techno zazitok a preto hop sa na parket. Aby sa bol clovek schopny hybat na tuto hudobnu produkciu, bolo treba do seba dostat urcity zaklad ako som pochopil, pretoze Megan hned vsetkym objednala poldeci vodky. Potom sme sa chvilku "hybali" a zas objednal niekto iny ... takto sa to otocilo este 2x a zrazu boli 2h rano. Cas ist spat. Rano nas caka plenarka o 8:30.... Pobrali sme preto svoje kabaty a vydali sa brodit k hotelu. Ake vsak bolo moje prekvapenie ked po vkroceni do mojej izby som zistil ze tam prebieha akasi LC party a ze nespime 2ja ale 4ria co znamenalo zdielanie postele s kolegom z Belgicka... keby aspon kolegyna nepoviem, ale toto uz bolo na mna privela, preto som sa pekne odporucal domov. Teraz uz vsak chapem naco to je dobre :)...

Sobota
Povedali 8:00 ranajky, 8:30 plenarka. Preto som vstaval o 7 a nedospany a stale s casovym posunom rozbity som sa vydal na campus. Samozrejme ze som prisiel medzi prvymi a tak som pomohol aspon so stolami a kavou. Kolo 8:20 sa zacali plizit ludia a pomaly sa plnila aj prednaskova sala. Vsetci boli hladni, dokonca az tak, ze na velku cast ludi uz nevysli muffiny ani kava ani nic..., preto kto bol pozde mal jednoducho smolu. Plenarka sice zacala s hodinovym posunom, no ludkovia uz pol hodinu pred tancovali, tlieskali, kricali a jasili sa roznym sposobom. Som si pripadal ako na zjazde komunistickej strany alebo ako v skolke, ked decka dostanu napad prebrat vedenie :). K tomu mix franiny, anglictiny a uz mi bolo jedno co robim :). Nerozumel som ani N krical som co sa mi zdalo, odkukaval tanceky, snazil sa ich imitovat ... proste totalny debko, povedal by nezainteresovany clovek, ktory netusi o co bezi. Nic to vsak, plenarka nam zacala a rozbehli sa plany na cely den, rozdelenia do skupin, tematickych celkov atd.... a ide sa na vec. Sobota nam mala ukazat aky sme lidri, kde su nase slabosti, prednosti a ako mozme najviac pomoct tymu. V mojom pripade sa mi len potvrdilo co som uz davno o sebe vedel :), no zaujimave na tom bolo, ze to fakt vyslo z tych vsetkych testov. Moja najvacsia slabost bola v tom case anglictina a spankovy deficit. Vecerna plenarka mala zaujimavy nadych, pretoze sa prezentovali rozne LC (pobocky) a koncilo sa akousi dakovackou, kde sa ma Megane snazila pod prislubom niekolkych drinkov prinutit povedat par dakovnych slov. Ja som bol ale v tom case myslienkami uplne inde a vobec som necakal, ze sa bude dakovat, kedze sme tesne za polkou koferencie a uprimne prislub uplatku za nieco o com nie som ani presvedceny a ani netusim co povedat, ma naozaj dostal do stavu, ze som odmietol co i len ceknut pred 175 ludmi. Ludkovia z mojej LC boli sklamani, no ja som v tej chvilke bol uplne inde... sorry guys. Po plenarke nasledoval slavnosty banquet, kde sa vsetci prezliekli do rob a oblekov, pojedli a popili fajnu papu, pokricali, potancovali. Akcia pokracovala s niektorimi sefmi LC u Sarah v domci, kde som sa na chvilku zdrzal no unava si vyziadala svoje, pivo doslo a tak som sa pobral dom, ostatni neskor na pelech do hotela.

Nedela
Situacia sa opakovala a to som prisiel o polhodinu neskor. Uz som si zacinal mysliet, ze som nieco prepasol, ked sa tu pomalicky zacali trusit organizatori :). Zas sa zacalo tradicnou plenarkou a tancovackou a pod... Dnesny program bol orientovany na exchange, pretoze o tom hlavne AIESEC je. Mohli sme si vyskusat tak SN (stazistov) ako aj TN (ludi vybavujucich staze). Ja som si vzal management z pohladu cloveka ktory staz vybavuje pre stazistov, kedze sam som stazista ine by ani nemalo zmysel :). Vcelku zaujimava skusenost, aj kvoli uvolnenejsej atmosfere ako v sobotu. Vysledky vsak neviem ake mali byt z tohoto lebo k zaveru sme sa nedostali kvoli casovemu posunu. A je to tu, zaverecna plenarka... vsetkym je tak trochu smutno, no aj tak vsetci tancuju,kricia, saleju ... posledna rozlucka, posledne video, posledny pozdrav, zehlenie vcerajsieho nevystupu a slus, ide sa dom.

Uff to bol vikend :).

AIESEC Kanada oslavuje tohto roku 50 vyrocie od jej vzniku:
www.aiesec50.ca

A takto sa bavi AIESEC!!!
Videos:

Welcome to Canada !

Ahojki, Hey, Salut!
Tim co uz boli trosku nedockavi sa ospravedlnujem, ale skor to naozaj neslo. Nie ze by v Kanade nebol internet, ako si uz poniektori zacali mysliet, no cloveku trosku trva kym sa usadi a da si veci do poriadku, obzvlas mne :). Nuz podme po poriadku...vitajte v Kanade!

Cesta
Bola narocna, sice si niekedy poviete, ha priamy let to bude super. No v skutocnosti vam to zas az tak vela casu neusetri. Cesta z mojej domacej viesky na letisko vo Viedni trvala cca 4,5h, potom 2,5h cakanie na letisku, skoro 10 v lietadle a tu si dovolim odbocit :). Lietadlo spolocnosti OS doplnalo bulharsky let do Kanady, takze sice BOEING 767/300 ale naozaj historicky model z 80 rokov, s vypadavajucimi telkami v strede a nasekanymi sedackami jedna vedla druhej. Podla vone salajucej z interieru, odhadujem ze casto s nim lietali do Indie :). No nic povedal som si, ze to nejako vydrzim, hlavne nech doletime kam mame. Moju nedvoveru v lietadlo trochu uspesne oslaboval gurmansky zazitok z jedla, ktore bolo ponukane na palube. Po 5 hodinach som to uz nevydrzal a vydal sa na prechadzku po lietadle, ktoru som mal v plane zakoncit navstevou WC. Kedze slo o starsi model dvere na WC uz boli v znacne rozsypanom stave. No moj timing bol presny, nemohol som si dovolit zavahat a preto sa pre istotu pytam cestou letusky ci idem spravne. Ona kyvne ok. Na dverach je volno. Ja vchadzam. No na moje prekvapenie po otvoreni dveri narazam na nemecky hovoriaceho turistu, ktory sa prave snazi dokoncit svoje dielo. Tazko na to nieco povedat... letuska dostala zachvat smiechu, ktory sa snazila potlacit profesionalnym vyrazom. Zavrel som teda dvere kabinky a cakal. Pan ktory sa ledva vtesnal do WC kabinky na mna pri odchode hodil nevrly pohlad za narusene sukromie a nieco si zamrmlal... huraa konecne volno, ostatne mi bolo jedno:). Let inac prebiehal v poriadku a kedze som sedel pri okne (a to sa nechvalim len konstatujem), mal som to stastie, ze som videl Island, Gronsko a zamrznutu pustatinu kanadskeho pobrezia. Preto by som sa rad o tieto pohlady podelil. Koho bavia viacej obrazky ako moje blaboly, tak viac najde casom v mojom picasa albume (vid link pravo). No vratme sa zas k cestovaniu. Pristali sme v Toronte okolo 15:16 miestneho casu. Pocasie vypadalo akoby pocas zimy prisla jesen, zamracene hlmla, kde tu snehove fliacky a relativne teplo. Pasova a imigracna kontrola prebehla neocakavane hladko a tak som sa sunul hladat autobus do Kingstonu. Kym som sa zorientoval presiel nejaky cas no aj tak som sa este tesil zo 4h stravenych na letisku. Bus som cakal slusny, pretoze za 56 $ by si clovek prial trosku pohodlia, no musim otvorene skonstatovat, ze CoachCanada ktorym som sa viezol pripominal skor slavny vozovy park z 80 rokov, kde sa moje nohy akosi nemohli vtesnat medzi sedacky. Do Kingstonu sme dorazili o cosi skor (cca 3 namiesto 3:30) a tak som sa zlozil pri autobusovom terminale a cakal na svoj uvitaci vybor. No kedze s mojimi kamosmi je dohoda narocna, moje ocakavanie sa nenaplnalo a ostal som tam vysiet so vsetkymi batohmi o 11p.m. pri citelne chladnejsom pocasi ako v Toronte, cca -15C sam. Nikde nikto. Nastastie cez ulicu bola Thorton's cafe a tak som sa po 1h cakania pobral aspon do tepla. Cakam... Cakam....Az ma to cakanie prestalo bavit, zacal som premyslat ze si za 10 minut zoberiem taxik a pojdem do hotela. Preslo ani nie 5 a objavili sa dvaja typci pobehujuci chaoticky po okoli autobusoveho terminalu. Uz mi v tej chvili bolo jasne, ze su to moji dvaja @cers :). Welcome to Kingston in AIESEC Queen's! Rozprostreli akysi transparent a zacali volaco pokrikovat. V tej chvilke mi to bolo jedno lebo som aj tak nerozumel a bol som stastny, ze sme sa nasli konecne :). Ludkovia su to naozaj mili, cestu sme zakoncili spolocne v studentskom pube pri pohari Molson Canadian... co sa tvari ako pivo (kanadske vyrobene v amerike)...ale pre ceskych bratov mozem potvrdit ze sa len tvari :). Nasledovalo ubytovanie kolo 2h rannej, pan domaci nevypadal nadsene, sprcha a konecne .... spaaanooook.